Niekedy v mladších treťohorách (tzv. neogéne) sa územie, na ktorom práve stojíme, začalo dvíhať nad morskú hladinu pravekého mora. Bolo to asi 20 – 25 mil. rokov dozadu. Vtedajšie rieky ukladali po dlhé milióny rokov svoje sedimenty v podobe štrkov, pieskov a ílov na mieste, ktoré dnes poznáme ako Podunajská nížina.

Tá sa postupom času rozdelila na Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu. Práve na hranici týchto dvoch celkov, neďaleko sútoku riek Žitava a Nitra, vyrástli lužné resp. smerom na východ, husté dubové lesy. Dostatok vody, kvalitná pôda a vhodné klimatické podmienky pritiahli záujem pravekého obyvateľstva už okolo roku 5 000 pred naším letopočtom.

Prví obyvatelia tu na pravom brehu rieky Žitava založili sídlo, po ktorom ostalo nielen množstvo archeologických nálezov, ale aj prvé zachovalé poľnohospodárske náčinie nájdené na území Slovenska. Celkovo je Hurbanovo bohatým náleziskom pre archeológov. Dôkazom sú stopy, ktoré tu zanechala každá významnejšia civilizácia z období praveku a staroveku spájaná s územím Strednej Európy.

Po sťahovaní národov, ktoré bolo typické pre raný stredovek, nastala doba osídľovania Podunajskej kotliny. Ako prví sa v nej objavili Slovania, po ktorých ostalo pohrebisko z obdobia Veľkej Moravy. Lepšie sa však zorientovali Maďari, ktorí práve po rozpade Veľkej Moravy, začlenili toto územie do novovznikajúceho štátneho útvaru – Uhorska.

A práve z obdobia raného Uhorska pochádzajú archeologické vykopávky v severnom chotári Bohatej, ktoré dokazujú prítomnosť belobrdskej kultúry. Jej charakteristickým znakom bolo miešanie slovanskej a maďarskej kultúry a teda i obyvateľstva. Preto už viac ako tisíc rokov žijú na území Hurbanova vedľa seba Slováci i Maďari. Najvýznamnejším archeologickým odkazom tejto doby boli základy románskeho kostolíka odkryté a neskôr zakonzervované práve v tejto osade.

V rovnakom období o niekoľko kilometrov južnejšie sa písali nemenej zaujímavé príbehy. Prvým bol ten o pravdepodobnej existencii kláštora na vrchu menom Aba. Pod dnešnými vinicami tu majú ležať základy osady a zmieneného kláštora. Na druhej strane rieky sa spomína Villa Wégh (dnešný Vék), ktorá bola v tom období sídlom rybárov.

A nakoniec to najzaujímavejšie. Na Konkoli mal vyrásť z vôle prvého Uhorského kráľa sv. Štefana kláštor, ktorý patril mníchom z hospitalitského rádu. Tí niesli meno svojho patróna a podľa legendy sa mali ako rytieri stefaniti neskôr zúčastniť aj výprav do Svätej Zeme, známymi pod pomenovaním križiacke výpravy.

Práve k častiam Konkoľ, Vék a Aba sa viažu najstaršie zachovalé písomné zmienky. Konkrétne v prípade Konkoľu je to rok 1193, kým Vék a Aba sa spomínajú po prvýkrát v roku 1247. Stará Ďala sa ako Posessio Gylla spomína prvý krát v roku 1329, kým Bohatá „až“ v roku 1404. Zelený Háj, Holanovo a tiež Nová Trstená či Pavlov Dvor boli založené oveľa neskôr v 20. storočí.

Rovinaté územie s dostatkom vody a krajina využívaná hlavne na poľnohospodárstvo a rybolov ponúkala po dlhé stáročia útočisko miestnemu obyvateľstvu. No pred hrubou silou stredovekých dobyvateľov z východu ochránila len pramálo. V toho dôsledku zrovnali zo zemou všetky sídla na území dnešného Hurbanova najprv Tatári a neskôr Turci.

V období od 13-teho do 17-teho storočia sa preto spomína skôr na to, ako jednotlivé časti územia prechádzali z rúk jednej šľachtickej rodiny do druhej, pričom výpočet jednotlivých majiteľov nemá konca-kraja.

Po vyhnaní Turkov osídľuje nové obyvateľstvo územie dnešného Hurbanova len pomaly. Reformy Márie Terézie a jej syna Jozefa II. prinášajú nielen nárast počtu obyvateľov, ale aj rozrastanie sa Starej Ďali na juhu a Bohatej na severe. V roku 1787 má Stará Ďala 1 360 obyvateľov, kým Bohatá 719 obyvateľov. Spolu je to aj s priľahlým okolím cca. 2 200 obyvateľov.

V predvečer rokov „meruôsmych“ (1948) už ráta Stará Ďaľa 1 613 duší, Bohatá 1 030, čo dokopy činí približne 2 800 obyvateľov. Z nich 73 % rímskokatolíckeho, 15% židovského a 12% reformovaného vierovyznania.

Zlatý vek Starej Ďaly a Bohatej prichádza po prvýkrát na prelome 19-teho a 20-teho storočia. Nielenže po meste vyrastajú ako huby po daždi zemianske kúrie a kaštiele v štýle Bell‘ Epoque, ale k slovu sa dostáva tvorba a dielo najslávnejšieho Hurbanovčana všetkých čias – grófa Mikuláša Konkolyho-Thege.

Zakladá meteorologickú stanicu, geofyzikálne observatórium a hvezdáreň, ktorá sa preslávi po celom svete. Ako polyhistor a filantrop sa na sklonku svojho života rozhodne všetok svoj majetok venovať štátu, čím ešte viac zvýrazní svoj odkaz.

Prvá svetová vojna našťastie nevtlačila svoju pečať do tváre Starej Ďaly a Bohatej, no poznačila životy jej obyvateľov. Minimálne jej koniec, keď po Trianonskej zmluve došlo k rozpadu Habsburgskej monarchie a územie dnešného Hurbanova sa stalo súčasťou Československej republiky. Prišli neľahké predvojnové roky, ktoré vyvrcholili II. svetovou vojnou. Tá síce opäť nespôsobila priame škody na majetku, no o to viac na ľuďoch.

Po Mníchovskej arbitráží sa územie Hurbanova stalo súčasťou horthyovského Maďarska, ktoré podobne ako vtedajší Slovenský štát kolaborovalo s nacistickým Nemeckom. Hlavne po nástupe vlády „Nyilasovcov“ sa spustil zbesilý a pekelný hon na židovské obyvateľstvo. Jeho výsledkom bolo absolútne vyhladenie tejto národnosti, ktorá bola jedným z určujúcich prvkov vývoja nášho mesta. Symbolicky po skončení II. svetovej vojny padla za obeť aj židovská synagóga, ktorá stála v Súdnej ulici.

Ani povojnové roky však nepriniesli vytúžený pokoj a prosperitu. Parížska mierová zmluva síce vrátila vtedajšiu Starú Ďalu a Bohatú do Československa, no Benešove dekréty spôsobili nútené sťahovanie celých rodín naprieč republikou a výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom.

K tomu všetkému po víťaznom februári 1948 v rámci znárodňovania a kolektivizácie prestal existovať súkromný majetok a najväčšia pýcha nášho mesta – kaštiele a zemianske kúrie – prešli do vlastníctva štátu a strany, ktorá usúdila, že množstvo z nich bude lepšie zbúrať.

Do dejín mesta sa výrazne zapísal dátum 1. august 1960, keď došlo k zlúčeniu vtedajšej Starej Ďali a Bohatej do jedného celku, ktoré dostalo názov Mesto Hurbanovo. Nasledovali roky rastu a rozvoja, keď v roku 1964 bol položený základný kameň hurbanovského pivovaru a o tri roky neskôr začali práce aj na sladovni, ktorá k pivovaru prislúchala.

V roku 1969 sa podarilo hurbanovským sládkom uvariť prvé pivo, ktoré dostalo názov Zlatý Bažant a preslávilo naše mesto po celom svete. V nadväznosti na rozrastanie sa výroby piva začali vyrastať v Hurbanove panelové sídliská a rástol i počet jeho obyvateľov.

V osemdesiatych rokoch sa naše mesto zviditeľnilo aj vďaka futbalistom, ktorí v drese TJ AGRO Hurbanovo naháňali strach klubom ako Slovan Bratislava, Spartak Trnava alebo VSS Košice.

Po zmene spoločenského zriadenia došlo k významným zmenám na všetkých frontoch. Mesto hľadalo a hlavne v súčasnosti hľadá svoju novú identitu. Snaží sa popri riešení každodenných problémov otvárať do sveta a nadväzovať nové partnerstvá a priateľstvá. Aj vďaka nim verí v prebudenie svojho potenciálu ako destinácie pre cestovateľov a turistov…